Čo je ortopraxia/ortopraxia?

Odpoveď



Ortopraxia je zložené grécke slovo. Prvé slovo v zložení je orto , ktorý je dnes väčšine z nás celkom známy. Je znamená správne, správne alebo rovné. Ortodontista je zubár, ktorý dokáže vyrovnať alebo opraviť zuby. Ortopéd je lekár, ktorý pracuje s deformáciami alebo vychýlením kostrového systému, často chrbtice, s nádejou, že ich dokáže napraviť. prax , druhé slovo zlúčeniny, znie podobne ako anglický ekvivalent — prax . Ortopraxia alebo ortopraxia je jednoducho správna prax alebo správne správanie.



Ortopraxia sa často odlišuje od ortodoxie, čo je správne učenie alebo správna doktrína. Ak je niekto ortodoxný, znamená to, že verí správne. Pravoslávie a ortopraxia sú často na opačných koncoch spektra. Zdá sa, že niektoré formy kresťanstva kladú väčší dôraz na správnu doktrínu. Zdá sa, že iné formy kresťanstva sa málo starajú o doktrínu, ale kladú veľký dôraz na správne skutky. Ortopraxa môže tiež odkazovať na správne výkon požadovaných rituálov, čo je dôležité v niektorých prejavoch kresťanstva, ako aj v iných náboženstvách. V mnohých náboženstvách nezáleží na tom, čomu človek verí, pokiaľ sa vykonávajú správne skutky a rituály.





Evanjelický protestantizmus zdôrazňuje správnu doktrínu a kritici niekedy karikujú evanjeliovú pozíciu ako učenie, že pokiaľ veríte správnym veciam, nezáleží na tom, čo robíte. To nie je skutočný evanjelický postoj a nie je to ani biblické chápanie vzťahu medzi ortodoxiou a ortopraxou.



Podľa Biblie správna doktrína povedie k správnemu správaniu, ale doktrína je na prvom mieste. V liste Rimanom venuje Pavol prvých jedenásť kapitol vysvetľovaniu správnej náuky. V Rimanom 12:1 prechádza k správnej praxi: Preto vás, bratia a sestry, nabádam, aby ste vzhľadom na Božie milosrdenstvo prinášali svoje telá ako živú, svätú a Bohu milú obetu – toto je vaše pravé a správne uctievanie. Slovo preto znamená, že pokyny, ktoré nasledujú, sú založené na doktríne, ktorá bola práve vysvetlená.



V liste Efezanom vidíme rovnaký vzor. Efezanom 1–3 vysvetľujú správnu doktrínu a kapitoly 4–6 vysvetľujú správnu prax. Efezanom 4:1 opäť robí prechod: Ako väzeň pre Pána vás teda nabádam, aby ste žili život hodný povolania, ktoré ste dostali. V prvých 3 kapitolách Pavol vysvetlil povolanie kresťana v doktrinálnych pojmoch a teraz vyzýva svojich čitateľov, aby žili vo svetle tejto doktríny.



V Títovi 3:8 Pavol spája ortodoxiu a ortopraxiu do jedného verša: Chcem, aby ste zdôraznili tieto veci, aby tí, ktorí dôverovali Bohu [ortodoxia], boli opatrní a venovali sa robeniu toho, čo je dobré [ortopraxia]. Tieto veci sú vynikajúce a výhodné pre každého. To isté robí v liste Efezanom 2. Verše 8–9 zdôrazňujú ortodoxné učenie, že sme spasení milosťou skrze vieru okrem dobrých skutkov: Lebo milosťou ste spasení skrze vieru – a to nie je z vás samých. je to Boží dar – nie zo skutkov, aby sa nikto nemohol chváliť. Verš 10 dopĺňa myšlienku: Lebo sme Božím dielom, stvorení v Kristovi Ježišovi, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh vopred pripravil. Opäť platí, že správna viera je na prvom mieste a z tohto toku správne funguje. Sme spasení bez skutkov; Božím zámerom pri záchrane je, aby sme konali dobré skutky.

V skutočnosti je vzťah medzi ortodoxiou a ortopraxiou taký silný, že ak človek nekoná dobré skutky, je pochybné, či verí správnym veciam. Prvý Ján 2:3–6 vysvetľuje: Vieme, že sme ho spoznali, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: ‚Poznám ho,‘ ale nerobí, čo prikazuje, je klamár a v tom človeku nie je pravda. Ale ak niekto poslúcha jeho slovo, láska k Bohu je v ňom skutočne úplná. Takto vieme, že sme v ňom: Kto tvrdí, že v ňom žije, musí žiť ako Ježiš.

Niektoré náboženstvá a niektoré formy kresťanstva zdôrazňujú ortopraxiu s malým ohľadom na ortodoxiu, ale toto nie je biblický vzor. Podobne niektoré formy kresťanstva zdôrazňujú ortodoxiu s malým ohľadom na ortopraxiu. Aj toto je nebiblické. Biblický model je, že musíme prijať správnu doktrínu (ortodoxiu), a to musí byť viac než len intelektuálny súhlas s pravdou. Biblická viera zahŕňa dôveru a osobné odhodlanie. Keď človek prekročí rámec potvrdenia skutočnosti, že Kristus je Spasiteľ sveta, až po dôveruje Kristovi ako môjmu Spasiteľovi z mojich hriechov, potom je znovuzrodený. Prebývajúci Duch Boží začína meniť tú osobu zvnútra. Z tejto vnútornej práce vyplynie správne správanie (ortopraxia).

Nevidíme ľudské srdce, ale spojenie medzi ortopraxiou a ortodoxiou je také silné, že ak nie je prax človeka správna, môžeme usúdiť, že jeho viera nie je skutočne ortodoxná. Čo je dobré, bratia a sestry, ak niekto tvrdí, že má vieru, ale nemá žiadne skutky? Môže ich takáto viera zachrániť? Predpokladajme, že brat alebo sestra sú bez oblečenia a denného jedla. Ak im niekto z vás povie: ‚Choďte v pokoji; udržujte sa v teple a dobre kŕmte, ale nerobí nič s ich fyzickými potrebami, načo je to dobré? Tak isto viera sama o sebe, ak nie je sprevádzaná konaním, je mŕtva. Ale niekto povie: ‚Máš vieru; Mám skutky.‘ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem svoju vieru svojimi skutkami. Veríš, že je jeden Boh. Dobre! Dokonca aj démoni tomu veria – a chvejú sa (Jakub 2:14–19). Dokonca aj démoni majú ortodoxnú teológiu, ale nie sú spasení!

Stručne povedané, ortodoxia aj ortopraxia sú dôležité. Ak nejaká forma kresťanstva zdôrazňuje jedno a vylučuje alebo zmenšuje druhé, je to nebiblické. Dobré skutky sú nevyhnutnou a normálnou súčasťou kresťanského života; nie sú však schopní urobiť človeka spravodlivým pred Bohom. Ospravedlnenie je možné len vierou v Spasiteľa, ktorého náhradná, obetná smrť zaplatila za naše hriechy a poskytla nám spravodlivosť, ktorú potrebujeme, aby sme boli Bohu prijateľní.