Čo je kľúčom k prinášaniu ovocia ako kresťana?

Odpoveď



V prirodzenom svete je ovocie výsledkom toho, že zdravá rastlina produkuje to, na čo bola určená (Genesis 1:11–12). V Biblii slovo ovocie sa často používa na opis vonkajších činností človeka, ktoré vyplývajú zo stavu srdca.



Dobré ovocie je to, čo prináša Duch Svätý. Galaťanom 5:22-23 nám dáva východisko: ovocím Jeho Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a sebaovládanie. Čím viac nechávame Duchu Svätému voľnú ruku v našich životoch, tým viac je toto ovocie zjavné (Galatským 5:16, 25). Ježiš povedal svojim nasledovníkom: Vyvolil som si vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie – ovocie, ktoré vydrží (Ján 15:16). Spravodlivé ovocie má večný úžitok.





Ježiš nám jasne povedal, čo musíme robiť, aby sme prinášali dobré ovocie. Povedal: Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže priniesť ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti; kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť (Ján 15:4–5). Vetva musí zostať pevne spojená s kmeňom, aby zostala nažive. Ako Kristovi učeníci musíme zostať pevne spojení s Ním, aby sme zostali duchovne produktívni. Vetva čerpá silu, výživu, ochranu a energiu z viniča. Ak sa odlomí, rýchlo zomrie a stane sa neplodným. Keď zanedbávame svoj duchovný život, ignorujeme Božie Slovo, šetríme modlitbou a zadržiavame oblasti nášho života pred skúmaním Ducha Svätého, sme ako vetvička odlomená z viniča. Naše životy sa stávajú neplodnými. Potrebujeme každodenné odovzdanie sa, každodennú komunikáciu a každodenné – niekedy aj každú hodinu – pokánie a spojenie s Duchom Svätým, aby sme kráčali v Duchu a nenapĺňali žiadosti tela (Galaťanom 5:16). Zostať v dôvernom spojení s Pravým viničom je jediný spôsob, ako prinášať ovocie v starobe (Žalm 92:14), behať a neunaviť sa (Izaiáš 40:31) a neunaviť sa v konaní dobra (Galaťanom 6: 9).



Jeden falzifikát, ktorý prináša dobré ovocie, je pretvárka. Môžeme sa stať odborníkmi na rutinu, žargón a konať kresťansky, pričom nezažívame žiadnu skutočnú moc a neprinášame žiadne večné ovocie. Naše srdcia zostávajú sebestredné, nahnevané a neradostné, aj keď sa snažíme slúžiť Bohu. Ľahko môžeme skĺznuť do hriechu farizejov z Ježišovej doby, keď sa budeme posudzovať podľa toho, ako si myslíme, že sa javíme druhým, a zanedbávať to tajné miesto srdca, kde klíči všetko dobré ovocie. Keď milujeme, túžime, sledujeme a bojíme sa tých istých vecí, ktoré robí zvyšok sveta, nezostávame v Kristovi, aj keď náš život môže byť naplnený činnosťou súvisiacou s cirkvou. A často si neuvedomujeme, že žijeme neplodný život (1 Ján 2:15–17).



Naše diela budú skúšané ohňom. 1 Korinťanom 3:12–14 používa inú metaforu ako ovocie, hovorí: Ak niekto stavia na tomto základe pomocou zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena alebo slamy, jeho práca sa ukáže taká, aká je, pretože Deň bude vyniesť to na svetlo. Odhalí sa ohňom a oheň preverí kvalitu práce každého človeka. Ak to, čo bolo postavené, prežije, staviteľ dostane odmenu. Ak zhorí, staviteľ utrpí stratu, no napriek tomu bude zachránený – hoci len ako unikajúci cez plamene.



Boh je sudcom dokonca aj našich myšlienok a motivácií. Všetko bude vynesené na svetlo, keď budeme stáť pred Ním (Hebrejom 4:12–13). Chudobná vdova v jednoizbovej chatrči môže priniesť toľko ovocia ako televízny evanjelista, ktorý vedie obrovské krížové výpravy, ak je vo všetkom odovzdaná Bohu a všetko, čo jej dal, využije na svoju slávu. Keďže ovocie je jedinečné pre každý strom, naše ovocie je jedinečné aj pre nás. Boh vie, čo každému z nás zveril a čo od nás očakáva, že s tým urobíme (Lukáš 12:48). Našou zodpovednosťou pred Bohom je byť verný v mále, aby nám mohol veľa dôverovať (Matúš 25:21).