Čo je prilba spasenia (Efezanom 6:17)?

Odpoveď



Efezanom 6:17 nám prikazuje obliecť si celú Božiu výzbroj a vziať si prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je Božie slovo. Keď sa vojak obliekal do boja, prilba bola posledným kusom brnenia. Bol to posledný akt pripravenosti v rámci prípravy na boj. Prilba bola životne dôležitá pre prežitie, chránila mozog a bola veliteľskou stanicou pre zvyšok tela. Ak by bola hlava vážne poškodená, zvyšok brnenia by bol málo užitočný.






Istota spasenia je naša nepreniknuteľná obrana proti všetkému, čo na nás nepriateľ hodí. Ježiš povedal: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte Toho, ktorý môže zničiť dušu aj telo v pekle (Matúš 10:28). Myšlienka v tomto verši je taká, že keď sa pripravujeme na Satanove útoky, musíme chytiť prilbu a pevne si ju pripnúť. Spása nie je obmedzená na jednorazový čin z minulosti alebo dokonca na budúcu nádej. Božia spása je trvalý, večný stav, z ktorého sa Jeho deti tešia v prítomnosti. Je to každodenná ochrana a vyslobodenie z našej hriešnej podstaty a Satanových plánov.



Kvôli sile kríža nás už náš nepriateľ nemôže ovládať (Rimanom 6:10; 8:2; 1. Korinťanom 1:18). On to vie, ale tiež vie, že väčšina Božích detí to nevie – alebo aspoň nežijú tak, ako by to vedeli. Musíme sa naučiť držať si prilby pripútané, aby nám jeho ohnivé strely neuviazli v myšlienkach a nezapálili nás. Prostredníctvom tejto prilby spásy môžeme zničiť argumenty a každý vznešený názor vznesený proti poznaniu Boha a vziať každú myšlienku do zajatia, aby sme poslúchli Krista (2. Korinťanom 10:5).





Existuje niekoľko krokov, ktoré môže veriaci podniknúť, aby udržal túto prilbu pripevnenú a funkčnú:



1. Obnovte našu myseľ. Naše mysle sú bojiskami. Výsledky týchto bojov určujú priebeh našich životov. Rimanom 12:1–2 nám dáva pokyn, aby sme obnovili svoju myseľ tým, že dovolíme pravde Božieho Slova, aby vymazala všetko, čo je s ňou v rozpore. Staré myšlienky, názory a svetonázory treba nahradiť. Musíme dovoliť, aby Božia pravda neustále zmývala svetskú špinu, klamstvá a zmätok z našej mysle a osvojila si Boží pohľad.

2. Odmietnuť pochybnosti, ktoré vyplývajú z okolností. Ľudské bytosti sú zmyslové stvorenia. Čo nedokážeme pochopiť našimi piatimi zmyslami, máme tendenciu ignorovať. Ak im to dovolíme, okolnosti nás môžu presvedčiť, že Boh nás v skutočnosti nemiluje alebo že Jeho Slovo nie je pravdivé. Je nemožné mať vieru a zároveň pochybovať. Boh odmeňuje našu vieru. S pevne nasadenou prilbou spasenia sa môžeme rozhodnúť uveriť tomu, čo sa zdá nemožné (Hebrejom 11:6; 1. Petrovi 1:8–9).

3. Udržujte si večnú perspektívu. Keď sa okolo nás zrúti život, musíme pamätať na to, aby sme sa pozreli hore. Naša spása je tým najvzácnejším darom, ktorý sme dostali. Ak sa na to pozrieme, môže nám to pomôcť prekonať životné búrky. Môžeme sa rozhodnúť žiť svoj život podľa hesla: Ak to nemá večný význam, nie je to dôležité (pozri Matúš 6:20; 1. Korinťanom 3:11–13).

4. Pamätajte, že víťazstvo je už dosiahnuté. Keď sa považujeme za mŕtvych hriechu, ale živých Bohu (Rimanom 6:11), eliminujeme mnohé príležitosti, ktoré Satan používa, aby nás chytil do pasce. Keď už pre nás nie je voľba hriechu, pretože sa uznávame, že sme nové stvorenia (2. Korinťanom 5:17; 1. Jána 3:9), účinne prerušujeme mnohé cesty zlyhania.

5. Nájdite všetku našu nádej v Ňom. Žalm 73:25 hovorí: Koho mám v nebi okrem teba? Okrem teba netúžim po ničom na zemi. Naša prilba je najúčinnejšia, keď si ceníme to, čo predstavuje. Spasenie, ktoré pre nás Ježiš vykúpil, nemôže zdieľať dôležité miesto v našom srdci s pozemskými vecami. Keď je naším najväčším potešením páčiť sa Pánovi, odstraňujeme mnohé Satanove návnady a robíme jeho zlé návrhy bezmocnými.

Keď každý deň nosíme prilbu spasenia, naša myseľ sa izoluje od návrhov, túžob a pascí, ktoré na nás kladie nepriateľ. Rozhodli sme sa chrániť svoju myseľ pred nadmerným svetským vplyvom a namiesto toho premýšľať o veciach, ktoré ctia Krista (Filipanom 4:8). Pri tom nosíme svoju spásu ako ochrannú prilbu, ktorá bude strážiť naše srdcia a mysle v Kristovi Ježišovi (Flp 4:7; Izaiáš 26:3; 1Pt 1:5).