Čo sa stane po smrti?

Odpoveď



V rámci kresťanskej viery existuje značný zmätok, pokiaľ ide o to, čo sa stane po smrti. Niektorí zastávajú názor, že po smrti každý spí až do posledného súdu, po ktorom bude každý poslaný do neba alebo do pekla. Iní veria, že vo chvíli smrti sú ľudia okamžite súdení a poslaní do svojich večných cieľov. Ďalší tvrdia, že keď ľudia zomrú, ich duše/duchovia sú poslaní do dočasného neba alebo pekla, aby tam čakali na konečné vzkriesenie, konečný súd a potom na definitívnosť ich večného určenia. Takže, čo presne Biblia hovorí, že sa stane po smrti?






Po prvé, pre veriaceho v Ježiša Krista nám Biblia hovorí, že po smrti sú duše/duchovia veriacich vzatí do neba, pretože im boli odpustené hriechy tým, že prijali Krista ako Spasiteľa (Ján 3:16, 18, 36). Pre veriacich smrť znamená byť preč od tela a doma s Pánom (2. Korinťanom 5:6-8; Filipanom 1:23). Avšak pasáže ako 1. Korinťanom 15:50-54 a 1. Tesaloničanom 4:13-17 opisujú, že veriaci boli vzkriesení a dostali oslávené telá. Ak veriaci idú byť s Kristom hneď po smrti, aký je účel tohto vzkriesenia? Zdá sa, že kým duše/duchovia veriacich idú byť s Kristom hneď po smrti, fyzické telo zostáva v hrobe spiace. Pri vzkriesení veriacich je fyzické telo vzkriesené, oslávené a potom znovu spojené s dušou/duchom. Toto znovu zjednotené a oslávené telo-duša-duch bude vlastníctvom veriacich na večnosť v nových nebesiach a na novej zemi (Zjavenie 21-22).



Po druhé, pre tých, ktorí neprijmú Ježiša Krista ako Spasiteľa, smrť znamená večný trest. Zdá sa však, že podobne ako v osude veriacich, aj neveriaci sú okamžite poslaní na dočasné miesto, aby tam čakali na svoje konečné vzkriesenie, súd a večný osud. Lukáš 16:22-23 opisuje bohatého muža, ktorý bol bezprostredne po smrti mučený. Zjavenie 20:11-15 opisuje všetkých neveriacich mŕtvych, ktorí boli vzkriesení, súdení na veľkom bielom tróne a potom boli hodení do ohnivého jazera. Neveriaci teda nie sú poslaní do pekla (ohnivého jazera) hneď po smrti, ale sú skôr v dočasnej ríši súdu a odsúdenia. Avšak aj keď neveriaci nie sú okamžite poslaní do ohnivého jazera, ich bezprostredný osud po smrti nie je príjemný. Bohatý muž vykríkol: Som v agónii v tomto ohni (Lukáš 16:24).





Preto po smrti človek prebýva v dočasnom nebi alebo pekle. Po tejto dočasnej ríši, pri konečnom vzkriesení, sa večný osud človeka nezmení. Presné umiestnenie tohto večného osudu je to, čo sa mení. Veriacim bude nakoniec umožnený vstup do nového neba a novej zeme (Zjavenie 21:1). Neveriaci budú nakoniec poslaní do ohnivého jazera (Zjavenie 20:11-15). Toto sú konečné, večné ciele všetkých ľudí – založené výlučne na tom, či dôverovali jedine Ježišovi Kristovi pri spasení (Matúš 25:46; Ján 3:36).