Čo to znamená pobozkať syna (Žalm 2:12)?

Odpoveď



Žalm 2 je Dávidovým žalmom, ktorý predstavuje dva spôsoby podobné Žalmu 1 – cestu ľudskej vzbury verzus spôsob podriadenia sa Bohu. Žalm 2:12 v závere žalmu hovorí: Pobozkajte Syna, aby sa nerozhneval a nezahynuli ste na ceste, lebo jeho hnev rýchlo vzplanul. Blahoslavení všetci, ktorí sa k nemu utiekajú (ESV). Fráza pobozkať syna je dôležité tak vo svojom pôvodnom kontexte, ako aj vo svojich významných mesiášskych dôsledkoch.



V pôvodnom kontexte je fráza pobozkať syna sa vzťahuje na akt podriadenosti alebo poslušnosti. Božím pomazaným kráľom Izraela (Žalm 2:2) bol Dávid. Keď sa dostaneme ku koncu žalmu, je tu niekto väčší ako Dávid: Žalm 2:10–12 hovorí: Preto, králi, buďte múdri; varujte sa, vládcovia zeme. Slúžte Hospodinovi s bázňou a oslavujte jeho vládu s chvením. Pobozkaj jeho syna, inak sa nahnevá a tvoja cesta povedie k tvojej záhube, lebo jeho hnev môže v okamihu vzplanúť. Blahoslavení všetci, ktorí sa k nemu utiekajú. Poslucháči tohto žalmu mali pobozkať jeho syna alebo sa podriadiť Pánovi, aby sa na nich nehneval. NLT prekladá túto frázu ako Poddaj sa Božiemu kráľovskému synovi a NASB hovorí: Uctiť syna.





Najmenej dva príklady bozkávania ako symbolu podriadenosti nájdeme inde v Starom zákone. V 1. Samuelovej 10:1 Samuel pomazal Saula za kráľa: Potom Samuel vzal nádobu s olejom, vylial ho na hlavu Saula a pobozkal ho so slovami: „Či ťa Hospodin nepomazal za vodcu nad svojím dedičstvom?“ V 1. Kráľov 19:18 Boh hovorí Eliášovi: A predsa mám v Izraeli rezervovaných sedemtisíc – všetkých, ktorých kolená sa nesklonili pred Baalom a všetkých, ktorých ústa ho nepobozkali. V oboch veršoch bozkávanie ukazuje vernosť alebo podriadenosť.



Mesiášske dôsledky Žalmu 2:12 sú jasné. Nie je to Boh, kto je poctený bozkom, ale Boží syn. Ježiš je Boží Syn, ktorému musia prejaviť vernosť tí, ktorí chcú prísť k Otcovi. V Jánovi 14:6 Ježiš hovorí: Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa. A spása sa nenachádza v nikom inom, lebo pod nebom niet iného mena daného ľudstvu, v ktorom by sme mali byť spasení (Skutky 4:12). Tí, ktorí chcú poznať Boha, k Nemu musia prísť cez Jeho Syna, Ježiša Krista. Tí, ktorí nebozkávajú a nectia Božieho Syna, sú odsúdení Bohom (Ján 3:18).



V Žalme 2:12 má žalmista na mysli predovšetkým bozk podriadenosti – hodnostára prijímajúceho pokorný bozk menejcenného. Nižší, ktorí majú pobozkať Syna, sú králi a vládcovia zeme (verš 10). Bez ohľadu na to, aký mocný alebo dôležitý môže byť vládca tohto sveta, múdrosť diktuje, aby vzdal úctu Kráľovi kráľov, Pánovi Ježišovi Kristovi.