Čo hovorí Biblia o prílišnom rozprávaní / zhovorčivosti?

Odpoveď
Biblia nás varuje, aby sme nehovorili príliš veľa alebo aby sme neboli príliš zhovorčiví. V skutočnosti Biblia hovorí, že blázna možno spoznať podľa mnohých slov (Kazateľ 5:3). Kazateľ 10:14 dodáva, že blázon rozmnožuje slová.
Biblia odrádza od používania množstva slov tam, kde by ich stačilo pár. Dokonca aj blázni sa považujú za múdrych, ak mlčia, a za rozumných, ak držia jazyk za zuby (Príslovia 17:28). Tí, ktorí sa cítia nútení vysloviť každú myšlienku v hlave, zvyčajne skončia v problémoch.
Príslovia 10:8 opisujú príliš zhovorčivú osobu ako brblajúceho blázna (ESV, NASB), žartujúceho blázna (NKJV) alebo klebetného blázna (ISV), ktorý príde na mizinu. Takýto človek je v protiklade s tým, kto má múdre srdce a bude prijímať prikázania. Protikladný paralelizmus Prísloví 10:19 varuje, že prílišné rozprávanie prirodzene vedie k hriechu: Keď je veľa slov, nechýba ani priestupok, ale kto obmedzuje svoje pery, je rozvážny (ESV).
Múdry človek odmieta príliš veľa rozprávať. Skôr sa bojí Pána, počúva Pána a poslúcha Pána. Nasleduje príklad Márie, ktorá sedela pri Pánových nohách a počúvala, čo hovorí (Lukáš 10:39). Keď máme plné ústa vlastných slov, máme málo času a záujmu o Božie slová. Príliš veľa hovoriť zvyčajne znamená príliš málo počúvať.
Moderná kultúra ponúka množstvo ciest, ktorými sa môžeme verbálne vyjadrovať. Sociálne médiá, blogy, mobilné telefóny a rádio na volanie nám umožňujú udržiavať neustály prúd chatovania. Ale koľko z nášho rozprávania je skutočne poučné alebo dôležité (pozri Efezanom 4:29)? Povedať to, čo treba povedať, je dôležité, ale príliš veľa rozprávania ľahko vedie k tomu, že hovoríte to, čo sa povedať nemá.
Obmedzenie našich pier je prejavom múdrosti a pokory. Zhovorčiví ľudia si medzi mnohými slovami často nedávajú čas na to, aby si slová vybrali opatrne. Kresťania by si mali byť vedomí toho, že príliš veľa rozprávania škodí nášmu svedectvu vo svete, ako nám Jakub pripomína: Ak si niekto z vás myslí, že je nábožný a nedrží svoj jazyk na uzde, ale klame svoje srdce, toto náboženstvo je zbytočné (James 1:26). Jakub neskôr hovorí, že ovládať jazyk je ľudsky jedna z najťažších vecí (Jakub 3:2). V skutočnosti žiadna ľudská bytosť nemôže skrotiť jazyk (Jakub 3:7). Našťastie máme Ducha Svätého, ktorý nám pomáha s touto úlohou, a tu je užitočná modlitba: Postav stráž na moje ústa, Pane; strážte dvere mojich pier (Žalm 141:3).
Apoštol Peter je často citovaný v evanjeliách a zdá sa, že bol od prírody zhovorčivým človekom. Aspoň v jednom prípade bola Petrova výrečnosť neuvážená. Na vrchu premenenia hovorí Peter Ježišovi: Rabbi, je pre nás dobré byť tu. Postavme tri prístrešky – jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša. (Nevedel, čo má povedať...) (Marek 9:5–6). Všimnite si, že Peter nevedel, čo povedať, takže, samozrejme, on
povedal niečo! Presne to robia zhovorčiví ľudia. Boh rýchlo umlčal Petra presmerovaním jeho pozornosti: Objavil sa oblak a prikryl ich a z oblaku zaznel hlas: ‚Toto je môj Syn, ktorého milujem. Počúvajte ho!‘ (Marek 9:7). Petrove rozprávanie muselo byť nahradené počúvaním.
Tak ako príliš zhovorčivý človek prejavuje hlúposť, ten, kto drží jazyk za zubami, preukazuje vedomosti a pochopenie. Kto má poznanie, šetrí slovami a rozumný človek je pokojného ducha (Príslovia 17:27). Nemôžeme získať vedomosti, ak neustále hovoríme, ale porozumenie pochádza z počúvania a používania našich slov s mierou. Moji drahí bratia a sestry, vezmite na vedomie toto: Každý by mal rýchlo počúvať, pomaly hovoriť. . . (Jakub 1:19).