Čo znamená Biblia umieranie sebe samému?

Odpoveď



Koncept umierania sebe samému sa nachádza v celom Novom zákone. Vyjadruje pravú podstatu kresťanského života, v ktorom berieme svoj kríž a nasledujeme Krista. Zomieranie sebe samému je súčasťou znovuzrodenia; staré ja zomiera a nové ja ožíva (Ján 3:3–7). Nielenže sa kresťania znovuzrodia, keď prídeme k spáse, ale v rámci procesu posväcovania pokračujeme aj v umieraní sebe samým. Zomieranie sebe samému je ako jednorazová udalosť, ale aj celoživotný proces.






Ježiš opakovane hovoril svojim učeníkom o tom, že vzali svoj kríž (nástroj smrti) a nasledovali Ho. Jasne povedal, že ak Ho niekto chce nasledovať, musí zaprieť sám seba, čo znamená vzdať sa svojho života – duchovne, symbolicky a dokonca aj fyzicky, ak je to potrebné. To bolo predpokladom toho, aby sme boli nasledovníkom Krista, ktorý hlásal, že snaha zachrániť naše pozemské životy povedie k strate nášho života v kráľovstve. Ale tí, ktorí by sa pre Neho vzdali svojho života, by našli večný život (Matúš 16:24–25; Marek 8:34–35). Ježiš zašiel dokonca tak ďaleko, že povedal, že tí, ktorí nie sú ochotní obetovať svoj život pre Neho nemôže buďte Jeho učeníkmi (Lukáš 14:27).



Obrad krstu vyjadruje záväzok veriaceho zomrieť starému, hriešnemu spôsobu života (Rímskym 6:4–8) a znovu sa narodiť pre nový život v Kristovi. V kresťanskom krste, ponorenie do vody symbolizuje umieranie a pochovanie s Kristom. Vystúpenie z vody zobrazuje Kristovo vzkriesenie. Krst nás stotožňuje s Kristom v Jeho smrti a zmŕtvychvstaní, symbolicky zobrazuje celý život kresťana ako umieranie sebe samému a žitie pre a v Tom, ktorý za nás zomrel (Gal 2,20).





Pavol vysvetľuje Galaťanom proces umierania sebe samému ako ten, v ktorom bol ukrižovaný s Kristom, a teraz už nežije Pavol, ale žije v ňom Kristus. Pavlov starý život so sklonom k ​​hriechu a nasledovaniu ciest sveta je mŕtvy a nový Pavol je príbytkom Krista, ktorý žije v ňom a skrze neho. To neznamená, že keď zomrieme sami sebe, staneme sa nečinnými alebo necitlivými, ani sa necítime byť mŕtvi. Umierať sebe samému skôr znamená, že zahynú veci starého života, najmä hriešne spôsoby a životný štýl, akým sme sa kedysi živili. Tí, ktorí patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali hriešnu prirodzenosť s jej vášňami a žiadosťami (Galatským 5: 24). Tam, kde sme sa kedysi usilovali o sebecké potešenie, teraz s rovnakou vášňou sledujeme to, čo sa páči Bohu.



Zomieranie sebe samému sa v Písme nikdy nevykresľuje ako niečo voliteľné v kresťanskom živote. Je to realita nového narodenia; nikto nemôže prísť ku Kristovi, pokiaľ nie je ochotný vidieť svoj starý život ukrižovaný s Kristom a začať odznova žiť v poslušnosti voči Nemu. Ježiš opisuje vlažných nasledovníkov, ktorí sa snažia žiť čiastočne v starom živote a čiastočne v novom, ako tých, ktorých vypľuje (Zjavenie 3:15–16). Tento vlažný stav charakterizoval cirkev v Laodicei, ako aj mnohé dnešné cirkvi. Byť vlažný je príznakom neochoty zomrieť sebe a žiť pre Krista. Smrť sebe nie je pre kresťanov možnosťou; je to voľba, ktorá vedie k večnému životu.