Je katolícky koncept mníšky biblický?

Odpoveď



Niektorým ľuďom tento slávnostný, čiernobiely zvyk siahajúci až po zem prináša potlačené nočné mory týkajúce sa vládcov a krvácajúcich kĺbov, ktoré zaplavujú vedomú myseľ. Iní považujú tieto ženy za utláčané a žijúce vo veľmi neprirodzenom stave. Ako pri všetkom, čo je čo i len trochu tajomné, aj v skutočnom príbehu katolíckych mníšok dochádza k mnohým nedorozumeniam.



Mníšky sa v prvom rade venujú životu služby a spirituality mimo vonkajšieho sveta. Sú vlastne ženským ekvivalentom mnícha. Prevažná väčšina mníšok sú katolíci; existuje však niekoľko protestantských cirkví (najmä biskupských), ktoré majú rády mníšok. Výraz „mníška“ je všeobecný a môže sa vzťahovať buď na mníšky (ktoré žijú v úplne uzavretom prostredí) alebo na sestry (ktoré pracujú vo farnosti). Všetky mníšky musia zložiť sľuby čistoty, poslušnosti a chudoby.





Rehoľné sestry, správne nazývané, zložili slávnostné sľuby a dostali pápežskú ohradu. Nikdy sa neodvážia von a nemôžu prijímať návštevy vo svojom kláštore pod hrozbou exkomunikácie. Sestry na druhej strane zložili jednoduché sľuby a zaviazali sa pracovať v rámci diecézy alebo v zahraničí na misiách.



Mníšky môžu byť čisto kontemplatívne a odsúvajú ich do stavu „modlitebných bojovníkov“; tieto objednávky sú prísne priložené. Iní kombinujú kontempláciu s charitatívnymi dielami alebo zahraničnými misiami. Niektoré rády sa zameriavajú na výchovu mladých dievčat. A ďalší zasväcujú svoj život starostlivosti o chorých, chudobných, mentálne postihnutých a starých ľudí.



The Katolícka encyklopédia tvrdí, že ženy boli prvé, ktoré prijali rehoľný život pre seba samého. Citované Písma sú 1. Timoteovi 5:9 a 1. Korinťanom 7. Tieto pasáže nehovoria konkrétne o mníškach; to prvé je v kontexte starostlivosti o vdovy, zatiaľ čo to druhé je nabádaním, aby sme zostali spokojní so životom, ktorý nám Boh dal. Možno najlepším biblickým základom pre pozíciu „mníšky“ je 1. Korinťanom 7:34, „...nevydatá žena alebo panna sa zaujíma o Pánove záležitosti: Jej cieľom je byť oddaná Pánovi telom aj duchom. Ale vydatá žena sa stará o záležitosti tohto sveta – ako môže potešiť svojho manžela.“ Na myšlienke, že nevydatá žena môže vernejšie slúžiť Pánovi, je niečo pravdy.



V Písme nie je nič, čo by výslovne zakazovalo praktizovanie mníšok. Nie je tu však nič, čo by výslovne popisovalo akúkoľvek podobnú prax. Takže toto je možno jeden z tých prípadov, kedy by sme sa mali pozrieť na motívy zainteresovaných žien. Mnohé ženy pocítili volanie od Boha, aby sa vzdali všetkého svetského majetku (chudoba), zostali cudné (cudnosť) a podriadili sa autorite cirkvi (poslušnosť). Existuje nejaký dobrý dôvod domnievať sa, že toto povolanie nepochádza od Boha? Vo všeobecnosti nepriateľ nepovoláva ľudí do života služby druhým a modlitby. Bez dôvodu špekulovať o opaku možno existuje veľa mníšok, ktoré skutočne slúžia Bohu presne tak, ako ich povolal. Zároveň sa každá mníška, ktorá verí, že slúžiť ako mníška si zaslúži spasenie, veľmi mýli. Sme spasení vierou, prijatím Krista ako Spasiteľa, nie skutkami dobročinnej lásky, chudoby alebo poslušnosti.