Ak bol Ježiš Boh, prečo povedal: „Nik nie je dobrý, iba Boh sám“?

Odpoveď



Tí, ktorí odmietajú Kristovo božstvo, často tvrdia, že v Markovi 10:17-22 Ježiš popiera svoje božstvo tým, že odmieta názor, že je dobrý. Znie takto:



Keď sa Ježiš vydal na cestu, pribehol k nemu muž a padol pred ním na kolená. ,Dobrý učiteľ,‘ spýtal sa, ,čo mám robiť, aby som zdedil večný život?‘ ,Prečo ma nazývaš dobrým?‘ Ježiš odpovedal. „Nikto nie je dobrý – okrem samotného Boha. Poznáš prikázania: Nezabíjaj, nescudzoložíš, nekradni, nevydávaj krivé svedectvo, nepodvádzaj, cti svojho otca a matku.“ „Učiteľ,“ povedal, „toto všetko zachovávam od r. bol chlapec.“ Ježiš sa naňho pozrel a miloval ho. „Jedna vec ti chýba,“ povedal. „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom poď a nasleduj ma.‘ Na to mužova tvár klesla. Odišiel smutný, lebo mal veľké bohatstvo.





Vyčíta tu Ježiš mužovi, že Ho nazval dobrým, a tým zaprel svoje božstvo? Nie. Skôr používa prenikavú otázku, aby prinútil muža, aby premýšľal nad dôsledkami svojich vlastných slov, aby pochopil koncept Ježišovej dobroty a najmä nedostatku dobra tohto muža. Mladý vládca „odišiel smutný“ (Marek 10:22), pretože si uvedomil, že hoci sa venoval dodržiavaniu prikázaní, nedodržal prvé a najväčšie z prikázaní – miluj Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou (Matúš 22:37-38). Bohatstvo toho človeka malo pre neho väčšiu cenu ako Boh, a preto nebol v Božích očiach „dobrý“.



Ježišova základná lekcia je, že dobro nevyplýva zo skutkov človeka, ale zo samotného Boha. Ježiš pozýva človeka, aby Ho nasledoval, čo je jediný spôsob, ako konať dobro podľa najvyššieho Božieho štandardu. Ježiš mladému vládcovi opisuje, čo to znamená nasledovať Ho – byť ochotný vzdať sa všetkého, a tak postaviť Boha na prvé miesto. Keď sa zamyslíme nad tým, že Ježiš rozlišuje medzi ľudskou mierou dobra a Božím štandardom, je jasné, že nasledovať Ježiša je dobré. Príkaz nasledovať Krista je definitívnym vyhlásením Kristovej dobroty. Takže podľa toho, čo Ježiš nabáda mladého vládcu, aby adoptoval, je Ježiš dobrý. A z toho nevyhnutne vyplýva, že ak je Ježiš podľa tohto štandardu skutočne dobrý, Ježiš implicitne vyhlasuje svoje božstvo.



Ježišova otázka mužovi teda nie je navrhnutá tak, aby poprela jeho božstvo, ale skôr aby ho priviedla k tomu, aby rozpoznal Kristovu božskú identitu. Takáto interpretácia je podložená pasážami ako Ján 10:11, kde sa Ježiš vyhlasuje za dobrého pastiera. Podobne v Jánovi 8:46 sa Ježiš pýta: Môže ma niekto z vás dokázať vinným z hriechu? Samozrejme, že odpoveď je 'nie'. Ježiš bol bez hriechu (Židom 4:15), svätý a nepoškvrnený (Židom 7:26), jediný, ktorý nepoznal hriech (2 Kor 5:21).



Logiku možno teda zhrnúť takto:
1: Ježiš tvrdí, že iba Boh je dobrý.
2: Ježiš o sebe tvrdí, že je dobrý.
3: Preto Ježiš tvrdí, že je Boh.

Takéto tvrdenie dáva dokonalý zmysel vo svetle toku Markovho rozprávania, pokiaľ ide o odhaľujúce sa odhalenie Ježišovej skutočnej identity. Až pred veľkňazom v Markovi 14:62 je otázka Ježišovej identity výslovne objasnená. Príbeh o bohatom mladom vládcovi je jedným zo série príbehov, ktorých cieľom je nasmerovať čitateľov na Ježiša ako na večného, ​​božského, vteleného Božieho Syna.